holčin
Tsjechisch
Uitspraak
- IPA: /ɦɔltʃɪn/
Woordherkomst en -opbouw
- Afgeleid van het zelfstandig naamwoord holka met het achtervoegsel -čin
Verbuiging
enkelvoud | meervoud | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
mannelijk | vrouwelijk | onzijdig | mannelijk | vrouwelijk | onzijdig | |||
bezield | onbezield | bezield | onbezield | |||||
nominatief | holčin | holčina | holčino | holčini | holčiny | holčina | ||
genitief | holčina | holčiny | holčina | holčiných | ||||
datief | holčinu | holčině | holčinu | holčiným | ||||
accusatief | holčina | holčin | holčinu | holčino | holčiny | holčina | ||
vocatief | holčin | holčina | holčino | holčini | holčiny | holčina | ||
locatief | holčině / holčinu | holčině | holčině / holčinu | holčiných | ||||
instrumentalis | holčiným | holčinou | holčiným | holčinými |
This article is issued from
Wiktionary.
The text is licensed under Creative
Commons - Attribution - Sharealike.
Additional terms may apply for the media files.