Slavic vocabulary

The following list is a comparison of basic Proto-Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages, for assistance in understanding the discussion in Proto-Slavic and History of the Slavic languages. The word list is based on the Swadesh word list, developed by the linguist Morris Swadesh, a tool to study the evolution of languages via comparison, containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed. However, the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages, but the words directly descended from the corresponding Proto-Slavic word (the reflex). The list here is given both in the orthography of each language, with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto-Slavic reconstruction. See below for a capsule summary of how to pronounce each language, as well as some discussion of the conventions used.

Table

Slavic languages
Translation Late Proto-Slavic class Russian Bulgarian Czech Polish Serbo-Croatian Slovenian Macedonian
CyrillicLatin CyrillicLatin standard
(Shtokavian)
Chakavian CyrillicLatin
I *(j)azъ, (j)ā prn. яja азaz ja jå̃ jàz јасjas
thou *ty prn. тыty тиti ty ty тиti
he *onъ prn. он, она, оноon, oná, onó ((той))((toj)) on, ona, ono ȍn/ôn, òna, ònoõn, onȁ, onȍ òn, óna, onộ/ónọ тој/онојtoj/onoj
we *my prn. мыmy ниеnie (dial.) my my ниеnie
ye *vy prn. выvy (ви́е)(víe) vy wy виеvie
they *oni, *ony, *ona prn. они́on'í теte oni, ony, ona oni, one oni oni тие/ониеtie/onie
this, that *tъ prn. тоtot, ta, to (това́)(tová) ten, ta, to tâj, tâ, tôtȁ, tâ, tô/tȍ tâ, tâ, tộ ова/онаova/ona
there *tamъ тамtam тамtam tam tam tam тамуtamu
who *kъto prn. ктоkto ((кой))((koi)) kdo kto tkȍ; ki kdọ́ којkoj
what *čьto, *čь prn. чтоčto /što/ što co co štȍ(Vrg.) ča (<*čь) kaj штоšto
where *kъde prn. гдеgd'e къдеkəde kde gdzie gdjȅkadȅ (Orb.) kjẹ́ кадеkade
when *kogъda; *kogъdy adv./conj. когда́kogdá кога́kogá (kdy); OCz. kehdy kiedy kàda kǝdá(j); kdá(j); kadá; kadaj когаkoga
how; what (kind of) какъ adv.; prn. какkak; kakój какkak (jak) (OCz. kaký) (jak) (arch. kaki) kàko, kakav káko, kakšen како, каков/каква/каквоkako, kakov/kakva/kakvo
not *ne adv. неn'e неne ne nie ne неne
all *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всёv'es', vs'a, vs'o (вси́чки)/вси(vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅsvȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сетоse/seto
many *mъnogъ adj. o мно́гийmnógij мно́гоmnógo (adv.) mnohý mnogi mnȍgī mnǫ̂gi многуmnogu
some *ne + *koliko не́сколькоn'éskol'ko ня́колкоnjákolko několik kilka nekoliko nekoliko неколкунеколку
few *malъ ма́лоmálo ма́лкоmálko málo mało malo malo малкуmalku
second *drûgъ adj. o (c) друго́йdrugój ((втори))((vtori)) druhý drugi drûgdrȕgī drûg вторvtor
other *jь̀nь prn. (a) ино́йinój ((друг)), (инакъв)((drug)), (inakǝv) jiný inny ȉn другоdrugo
one *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́od'ín, odná еди́нedín jeden jeden jèdan, jȅdnajedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, ena, eno еденеден
two *d(ъ)va num. дваdva, dve, dva двadva dva, dvě, dvě dwa, dwie, dwa dvâ, dvȉje, dvâdvå̂, dvî, dvå̂ dvâ дваdva
three *trьje, *tri num. триtr'i триtri tři trzy trîtrî triję̂, trî, trî триtri
four *četỳre num. (a) четы́реč'etýr'e че́ти́риčétíri čtyři cztery čètiričetȉri štirje, štiri, štiri четириčetiri
five pę̂tь num. i (c) пятьp'at' петpet pět pięć pêtpêt pę̂t петpet
big, great *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кийv'el'ík'ij ((голям)), вели́к((goljam)), velík velký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikōvȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velíka голем, великиgolem, veliki
long *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгийdólg'ij дъ́лъгdǝ́lǝg dlouhý długi dȕgdȕg dôļg, dółga долг/долгоdolg/dolgo
wide *širokъ широ́кийširók'ij широ́кširók široký szeroki širok širok широк, широко/а/иširok, široko/a/i
thick *tъlstъ то́лстыйtólstyj ((дебел)), тлъст((debel)), tlǝst tlustý tłusty debel, tolst дебел, дебело/а/иdebel, debelo/a/i
heavy *tęžъkъ adj. o тя́жкийt'ážkij те́жъкtéžǝk těžký ciężki téžak, téškatȅžak, tēškȁ téžǝk, téžka; težâk тежок, тешко/а/иtežok, teško/a/i
small *màlъ adj. o (a) ма́лыйmályj (ма́лък); мал(málǝk); mal malý mały mȁomå̃lī mâli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и.malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
short *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткийkorótk'ij ((къс)), кра́тък((kǝs)), krátǝk krátký krótki krátak, krátkakrå̂tak, krå̄tkȁ, krå̂tko;
krãtak, krãtka, krãtko
krátǝk кратко/а/и, кратокkratko/a/i, kratok
narrow *ǫzъkъ adj. o у́зкийúzk'ij; úzok, uzká, úzko ((те́сен))((tésen)) úzký wąski ȕzak, ȕska/uskȁȕsak, uskȁ, ȕsko ǫ́zǝk, ǫ́zka тесно/на/ни/енtesno/na/ni/en, teško/a/i
thin *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкийtónk'ij; tónok, tanká, tónko тъ́нъкtǝ́nǝk tenký cienki tȁnak, tànka/tánkatȁnak, tankȁ, tânko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/иtenok, tenko/a/i
husband *mǫ̂žь m. jo (c) мужmuž ((съпруг)), мъж((sǝprug)), mǝž muž mąż mûž (mûža) mǫ̂ž (možâ) сопругsoprug
woman/wife *ženà f. ā (b) жена́ž'ená /žená/ жена́/съпругаžená/sǝpruga žena żona žèna (acc. žènu)ženȁ (acc. ženȕ) žéna жена/сопругаžená/sopruga
man (human) *čelověkъ m. o челове́кč'elov'ék чове́кčovék člověk człowiek čòvjek (čòvjeka); čȍvjek (čovjèka)čovȉk (čokȉka) člóvẹk (človẹ́ka) човекčovek
child *dětę дитя́d'it'á дете́deté dítě dziecko, dziecię dijete otrok, dete детеdete
mother *mati матьmat' ма́йкаmájka matka matka majka, mater mati мајкаmajka
father *otьcь оте́цot'éc баща́, та́тко, отецbaštá, tátko, otec otec ojciec otac oče татко, отецtatko, otec
wild animal *zvě̂rь m. i (c) зверьzv'er' звярzvjar zvěř zwierz, zwierzę zvȉjer f. (i)zvîr (zvîri) f. (i) zvę̂r (zverî) ѕверdzver
fish *ryba ры́баrýba ри́баríba ryba ryba riba riba рибаriba
bird *pъtica, *pъtъka пти́цаpt'íca пти́цаptíca pták ptak ptica ptica птицаptica
dog *pьsъ соба́ка, пёсsobáka, p'os пес, ку́чеpes, kúče pes pies pas pes куче, песkuče, pes
louse *vъ̂šь f. i (c) вошьvoš' /voš/ (vš'i) въ́шкаvǝ́ška veš wesz vâš (vȁši); ûš (ȕši) ùš (ušî); ûš вошкаvoška
snake *zmьjà f. iā змея́zm'ejá змия́zmijá zmije[table 1] żmija[table 2] zmìjazmijȁ kača змијаzmija
worm *čьrvь червьč'erv' че́рвейčérvej červ czerw, robak crv črv црвcrv
tree *dervo, *dьrvo де́ревоd'ér'evo дърво́dǝrvó strom drzewo drvo drevo дрвоdrvo
forest *lěsъ лесl'es гора́, лесgorá, les les las šuma, dubrava gozd, les, šuma, hosta, meja шумаšuma
stick *palica, *palъka па́лкаpálka пръ́чка, палкаprǝ́čka, palka hůl laska / pałka / kij štap, palica palica стап, стапчеstap, stapče
fruit *plodъ плодplod плод, овошкаplod, ovoška ovoce (plod) owoc (płód) voće, plod sadež, plod oвошјеovošje
seed *sěmę се́мяs'ém'a се́меséme semeno nasiono/nasienie, ziarno, siemię sjeme seme семе, семенкаseme, semenka
leaf *listъ листl'ist листо́, листlistó, list list liść list list листlist
root *korenь ко́реньkór'en' ко́ренkóren kořen korzeń korijen koren, korenina коренkoren
bark (of a tree) *kora кора́korá кора́korá kůra kora kora skorja кораkora
flower *květъ цвето́кcv'etók цве́теcvéte květ kwiat cvijet cvet, cvetlica цвеќеcvekje
grass *trava трава́travá трева́trevá tráva trawa trava trava треваtreva
rope *ǫže верёвкаv'er'óvka въже́, връв, шнурvǝžé, vrǝ́v, šnur provaz, houžev sznur, lina, powróz konop, špaga, uže vrv, konop јаже, ортомаjaže, ortoma
skin *koža ко́жаkóža ко́жаkóža kůže kożuch[table 3] koža koža кожаkoža
meat *męso мя́соm'áso ме́соméso maso mięso meso meso месоmeso
blood *kry кровьkrov' кръвkrǝv krev krew krv kri крвkrv
bone *kostь костьkost' кост, ко́калkost, kókal kost kość kost kost коскаkoska
fat (noun) *sadlo са́лоsálo слани́на, мас, мазнинаslanína, mas, maznina tuk tłuszcz, sadło masnoča, masti, salo mast, tolšča, maščoba, salo маст, салоmast, salo
egg *âje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́jajcó яйце́jajcé vejce jajo; jajko jáje; jájcejå̂je jájce јајцеjajce
horn *rôgъ m. o (c) рогrog рогrog roh róg (rogu) rôg (rȍga) rộg (rộga/rogâ) рогrog
feather *però n. o (b) перо́p'eró перо́peró péro pióro pèroperȍ pérọ (pérạ); perộ (perę̂sa) пердувperduv
hair *vôlsъ m. o (c) во́лосvólos (vólosa) влакно, косъмvlakno, kosǝm vlas włos vlâs (vlâsa)vlå̂s (vlå̂sa) lâs (lâsa/lasû) влакноvlakno
hair, braided hair *kosà f. ā (c) kosá (kósu)[table 4] коса́kosá OCz. kosa OPl. kosa[table 5] kòsa (acc. kȍsu)(Novi) kosȁ (acc. kosȕ/kȍsu) lasje косakosa
head *golvà f. ā (c) голова́golová (acc. gólovu) глава́glavá hlava głowa gláva (acc. glâvu)glå̄vȁ (acc. glå̂vu) gláva главаglava
ear *ûxo n. o (c) у́хоúxo, pl. úš'i /úšy/ ухо́uxó, pl. uší ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕšiȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhộ (ušę́sa) уво, ушеuvo, uše
eye *ȍko n. o (c) глаз, о́коóko (poet.) око́okó oko oko ȍko okộ (očę̂sa) окоoko
nose *nôsъ m. o (c) носnos носnos nos nos nôs (nȍsa) nộs (nộsa/nọsâ/nọsû) носnos
mouth *ūstà pl. n. o (b) уста́ustá (poet.) уста́ustá ústa usta ústaũstå̄; ũsta ústa устаusta
tooth *zǫ̂bъ m. o (c) зубzub зъбzǝb zub ząb zûb (zûba) zǫ̂b (zǫ̂ba, zobû) забzab
tongue/language *ęzỳkъ m. o (a) язы́кjazýk ези́кezík jazyk język jèzikjazȉk jézik (jezíka) јазикjazik
nail (of finger/toe), claw *nȍgъtь m. i/io (c) но́готьnógot' (nógt'a) но́кътnókǝt nehet paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta)nȍhat (nȍhta) nộhǝt (nộhta); nǫ̂hǝt/nǫ̂gǝt (nǫ̂hta); nohǝ̀t (nohtà) нокт, канџаnokt, kandža
foot, leg *noga f. ā (c) нога́nogá (nógu) крак, ногаkrak, nogá noha noga nòga (nȍgu)nogȁ (nȍgu) nóga стапало, ногаstapalo, noga
knee *kolě̀no n. o (a) коле́ноkol'éno коля́ноkol'áno koleno kolano kòljenokolȉno kolẹ́nọ колено/ницаkoleno/nica
hand *rǭkà f. ā (c) рука́ruká ръка́rǝká ruka ręka rúka (rûku)rūkȁ (rûku) róka ракаraka
wing *krīdlò n. o (b) крыло́kryló крило́kriló křídlo skrzydło krílo(Orb.) krīlȍ krílọ крилоkrilo
belly *bŗûxo, *bŗûxъ m./n. o (c) брю́хоbr'úxo корем, стомах, търбухkorem, stomah, tǝrbuh břicho brzuch trbuh--- trebuh стомак, желудникstomak, želudnik
guts *červo вну́тренности, кишки́vnútr'ennost'i, k'išk'í въ́трешности, черва́vǝ́trešnosti, červá vnitřnosti, střeva wnętrzności (ścierwo[table 6]) crijevo črevo, drobovje цреваcreva
neck *šija, *šьja ше́яš'éja /šéja/ врат, ши́яvrat, šíja krk szyja, kark vrat vrat вратvrat
shoulder *pletjè n. jo (b) плечóplečó рамо, плещи (pl.)ramo, pleští pl. plec plecy pl.[table 7] pléće, rame(Novi) plećȅ pléče, rame рамоramo
breast *grǫ̂dь f. i (c) грудьgrud' гръдgrǝd prsa, hruď pierś; OPl. grędzi (pl.) grûd, prsa prsi, grod градаgrada
heart *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдцеs'érdc'e /s'érce/ сърце́sǝrcé srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcę̂ срцеsrce
liver *ę̄trò n. o (b) játro/jatró[table 8] черен дроб, джигерcheren drob, džiger játra (pl.) (wątroba) jȅtra (pl.)(Orb.) jiẽtra (pl.) ję́tra (pl.) џигер, црн дробdžiger, crn drob
to drink *pìti v. питьp'it' да пи́яda píja píti pić pȉti (pȉjēm)pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пиеda pie
to eat *ě̀sti v. естьjest' да ямda jam jísti jeść jȅsti (jȅdem)ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јадеda jade
to gnaw *grỳzti v. (c) грызтьgryzt' да гризяda grize hryzat gryźć grȉsti (grízēm)grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризеda grize
to suck *sъsàti v. соса́тьsosát' (sosú, sos'ót) (су́ча)(súča) sát (saji) ssać (ssę) sisati sǝsáti (sǝsâm) да цицаda cica
to spit *pjь̀vati v. (a) плева́тьpl'evát' (pljujú, plujót) плю́яpljúja; pljúvam plivat (plivu) pluć (pluję) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljújem) да плукаda pluka
to vomit *bljьvàti v. блева́тьbl'evát' (bljujú, bljujót) повръщам, бълвамpovrǝ́shtam, bǝ́lvam blít (bliju) wymiotować, zwracać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povračati(Orb.) bljȕvat (3sg. bljûje/bljȕva) bljǝváti/bljuváti/bljúti (bljúvam/bljújem) да повраќаda povrakja
to breathe *dyxati v. дышатьdyshat' (dial.) ди́шамdíšam dýchat (dýchám) oddychać; dychać (colloq.), dyszeć[table 9] dísati (dîšēm/dîhām)dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dîham) да дишеda diše
to laugh *smьjàti sę v. (c) смея́тьсяsm'eját's'a (smejús', smejóts'a) сме́я сеsméja se smát se (směju se) śmiać się (śmieję się) smìjati se (sjìjēm se)(Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smẹ́jati/smẹjáti se (smẹ́jem/smẹ́jam/smẹjím se) да се смееda se smee
to see *vìděti v. (a) ви́детьv'íd'et' (1sg. v'ížu, 3sg. v'íd'it) ви́ждамvídja, víždam vidět (vidím) widzieć vȉdjeti (vȉdīm)vìti (2sg. vȉdīš) vídẹti (vîdim) да видиda vidi
to hear *slušati слу́шатьslúšat' слу́шам, чу́вамslúšam, čúvam slyšet (slyším) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушнеda slušne
to know, be familiar with *znàti v. (a) знатьznat' (znáju) зна́я; знамznája; znam znát (znám) znać znȁti (znâm)znȁti (2sg. znå̂š) znáti (znâm) да знае, да познаваda znae, da poznava
to know, understand *věděti v. ведатьv'édat'[table 10] знам, разбирамznam, razbiram vědět (vím) wiedzieć (wiem) znati vẹ́dẹti (vẹ́m) да разбереda razbere
to think *mysliti мы́слитьmýsl'it' ми́сляmíslja myslet (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мислиda misli
to smell *čuti ню́хать, чу́ятьn'úkhat', čújat' мири́ша, ду́шаmiríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) czuć mirisati vohati да мириснеda mirisne
to fear *bojati sę боя́тьсяboját's'a страху́вам се, боя сеstraxúvam se, boja se bát se bać się (boję się) bojati se bati se да се плашиda se plaši
to sleep *sъpati спатьspat' спяspja spát spać spavati spati да спиеda spie
to live *žìti v. (c) житьž'it' /žyt'/ живе́яživéja žít żyć žívjeti, 1sg. žívīmžīvȉti, 2sg. žīvȅš živeti да живееda živee
to die *merti умира́тьum'irát' уми́рамumíram umírat umierać, mrzeć umrjeti, umriti umreti да умреda umre
to kill *ubiti убива́тьub'ivát' уби́вамubívam zabíjet zabijać, ubijać ubiti ubiti да убиеda ubie
to fight *boriti sę боро́тьсяborót's'a бо́ря се, би́я сеbórja se, bíja se bojovat walczyć, bić się boriti se, tući se boriti se, biti se, bojevati se да се бори, да се тепаda se bori, da se tepa
to hunt *loviti охо́титьсяoxót'it's'a лову́вам, ловяlovúvam, lovja lovit polować,[table 11] łowić[table 12] loviti loviti да ловиda lovi
to hit *udariti v. ударя́тьudar'át' у́дрямúdrjam udeřit uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udariti да удриda udri
to cut *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́тьr'ézat', rub'ít' ре́жа, сека́réža, seká řezat ciąć,[table 13] strzyc,[table 14] OPl. rzezać (arch.) rezati rezati да сечеda seće
to split разделя́тьrazd'el'át' разде́лямrazdéljam rozdělit podzielić,[table 15] rozdzielić[table 16] podijeliti, razdijeliti razdeliti да подели, да разделиda podeli, da razdeli
to stab *bosti, *kolti коло́тьkolót' буча́, прому́швам, пробо́ждамbučá, promúšvam, probóždam píchnout pchnąć,[table 17] bóść[table 18] (coll. kolnąć) ubosti, zabosti zabosti, prebosti да убодеda ubode
to scratch *česati, *drapati цара́патьcarápat' че́ша, дра́скамčéša, dráskam škrábat drapać,[table 19] skrobać,[table 20] czesać[table 21] češati, grebati praskati да гребе, драска, чеша, драпаda grebe, draska, ćeša, drapa
to dig *kopati копа́тьkopát' копа́яkopája kopat kopać kopati kopati да копаda kopa
to swim, sail *pluti; *plỳti v.; v. (a) плытьplyt' (plyvú, plyv'ót) плу́вамplúvam plout (pluju) (pływać), pluć[table 22] plȉti (plȉjēm) plúti (plújem/plóvem) да плива, да едриda pliva, da edri
to swim, sail *plàvati v. (a) пла́ватьplávat' пла́вамplávam plavat pływać, pławić się,[table 23] OPl. pławać plivati plávati (plâvam) да плива, да едриda pliva, da edri
to fly *letěti лета́тьl'etát' летя́letjá létat latać, lecieć letjeti leteti да летаda leta
to walk *xoditi v. ходи́тьxod'ít' хо́дяxódja chodit chodzić hòdati (hȍdīm)hodȉti hóditi (hǫ́dim) да одиda odi
to go *jьti v. идти́idt'í (idú, id'ót) вървя, отивамvǝ́rvja, otivam jít (jdu) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (ídem) да заминеda замине
to come приходи́ть, прийти́pr'ixod'ít', pr'ijt'í и́двам, ида, дохождамídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít przychodzić, przyjść doći, prići priti да дојдеda dojde
to lie (as in a bed) *ležati лежа́тьl'ežát' лежа́ležá ležet leżeć ležati, lijegati ležati лежамležam
to sit *sěsti сиде́тьs'id'ét' седя́sedjá sedět siedzieć sjediti sesti да седнеda sedne
to stand *stati стоя́тьstoját' стоя́, ставамstojá, stavam stát stać stajati vstati да станеda stane
to turn *vьrtě̀ti v. (c) верте́тьv'ert'ét' (1sg. v'erčú, 3sg. v'ért'it) въртя́vǝrtjá vrtět (obracać), wiercić vŕtjeti (vŕtīm)vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да завртиda vrti, da zavrti
to turn, return *vortìti v. (b) воротить, вернутьvorot'ít' (1sg. voročú, 3sg. vorót'it)[table 24] vernut' връщамvrǝshtam vrátit wrócić vrátiti (1sg. vrâtīm)vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrniti да се вратиda se vrati
to fall *pasti па́датьpádat' па́дамpádam padat spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да паднеda padne
to give *dati дава́тьdavát' да́вамdávam dávat dawać, dać dati dati да дадеda dade
to hold *dьržati держа́тьd'eržát' държа́dǝržá držet trzymać, dzierżyć držati držati да држиda drži
to squeeze *tiskati;
*žęti
v. (b) сжима́тьsž'imát' /žžymát'/ сти́скам, ма́чкамstískam, máčkam mačkat ściskać stiskati stiskati да стеска, да стегаda steska, da stega
to rub *terti тере́тьt'er'ét' три́я, тъ́ркамtríja, tǝ́rkam třít trzeć trljati treti, drgniti да триеda trie
to wash *myti мытьmyt' ми́я, пера́míja, perá mýt myć oprati, umiti umiti, oprati да мие, да переda mie, da pere
to wipe вытира́тьvyt'irát' бъ́рша, три́яbǝ́rša, tríja vytírat wycierać obrisati, brisati brisati, otreti да бришиda briši
to pull *pьxati тяну́тьt'anút' дъ́рпам, те́гля, вла́чаdǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ciągnąć potegnuti vleči, potegniti да влече, да тегнеda vleće, da tegne
to push толка́ть, пиха́тьtolkát', p'ixát' нати́скам, бу́тамnatískam, bútam tlačit pchać gurnuti potistniti, poriniti да туркаda turka
to throw *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́тьbrosát', k'idát' хвъ́рлямxvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) rzucać |veȑć, 2sg. veȑžeš vreči да фрлиda frli
to tie *vę̄zàti v. (b) вяза́тьv'azát' връ́звамvrǝ́zvam vázat wiązać vézati, 1sg. véžēmvēzȁti, 2sg. vēžeš vezati да врзеda vrze
to sew *šiti шитьš'it' /šyt'/ ши́яšíja šít szyć šivati sejati да сошиеda sošie
to read, count *čitati v. чита́тьč'itát' четаcheta číst (čtu) czytać čìtati (čìtām)čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачунаda čita, da računa
to speak, talk *govorìti v. говори́тьgovor'ít' говоряgovórja mluvit, hovořit OPl. goworzyć; gaworzyć[table 25] govòriti (gòvorīm)govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборуваda govori, da zboruva
to show *kāzàti v. каза́тьkazát' показвамpokazvam ukázat kazać kázati (kâžēm)kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покажеda pokaže
to sing *pěti v. (c) петьp'et' (pojú, pojót) пе́яpéja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) piać (pieję) pjevati pẹ́ti (pójem); pójati (pójam/pójem) да пееda pee
to play *jьgrati игра́тьigrát' игра́яigrája hrát grać igrati igrati да играda igra
to flow *tekti течьt'eč' течеteče téct ciec, cieknąć teči teči да течеda teče
to freeze *mьrznǫti замерзáтьzam'erzát' замръ́звамzamrǝ́zvam zamrznout marznąć zamrznuti zamrzniti да замрзнеda zamrzne
to swell *puxnǫti пу́хнутьpúxnut' подпу́хвам, оти́чам, поду́вам сеpodpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnąć oteknuti, oteći oteči да потечиda poteči
sun *sъlnьce со́лнцеsólnc'e /sónce/ слъ́нцеslǝ́nce slunce słońce sunce sonce сонцеsonce
moon *luna, *měsęcь луна́, ме́сяцluná, m'és'ac луна́, месец, месечинаluná, mesec, mesečina měsíc księżyc, OPl. miesiąc mjesec mesec месечинаmesečina
star *gvězda звезда́zv'ezdá звезда́zvezdá hvězda gwiazda zvijezda zvezda ѕвездаdzvezda
water *vodà f. ā (c) вода́vodá (acc. vódu) вода́vodá voda woda vòda (acc. vȍdu)vodȁ (acc. vȍdu) vóda водаvoda
rain *dъždь дождьdožd' /došš', došt'/ дъждdǝžd déšť deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša dež дождdožd
river *rěka река́r'eká река́reká řeka rzeka rijeka reka рекаreka
lake *(j)ezero о́зероóz'ero е́зероézero jezero jezioro jezero jezero езероezero
sea *more, *morě мо́реmór'e море́moré moře morze more morje мореmore
salt *solь сольsol' солsol sůl sól sol sol солsol
stone *kamy ка́меньkám'en' ка́мък, камъни (pl.)kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kamień (dim. kamyk) kamen kamen каменkamen
sand *pěsъkъ песо́кp'esók пя́съкpjásǝk písek piasek pijesak pesek песокpesok
dust *porxъ пыльpyl' прахprax prach pył, kurz prašina, prah prah прав, прашинаprav, prašina
earth *zemľà f. jā (b/c) земля́z'eml'á (acc. z'éml'u) земя́zemjá země ziemia zèmlja (acc. zȅmlju)zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земјаzemja
cloud *tǫča ту́ча, о́блакоtúča, óblako о́блакóblak oblak chmura, obłok oblak oblak облакoblak
fog *mьglà мгла, туманmgla, tuman мъгла́mǝglá mlha mgła magla megla маглаmagla
sky *nȅbo нёбоn'óbo небе́nebé nebe niebo nebo nebo небоnebo
wind *vě̀trъ m. o (a) ве́терv'ét'er вя́търvjátǝr vítr wiatr vjȅtar (vjȅtra)vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветерveter
snow *sněgъ снегsn'eg снягsnjag sníh śnieg snijeg sneg снегsneg
ice *ledъ лёдl'od ледled led lód led led мраз, ледmraz, led
smoke *dymъ дымdym дим, пу́шекdim, púšek dým dym dim dim чад, димčad, dim
fire *ognь ого́ньogón' о́гънógǝn oheň ogień (ognia) vatra ogenj оганogan
ash *pepelъ пе́пелp'ép'el пе́пелpépel popel popiół pepeo pepel пепелpepel
to burn *gorěti, *paliti горе́ть, пыла́тьgor'ét', pylát' горя́, паля́gorjá, paljá hořet palić, arch. gorzeć goriti goreti да гориda gori
way *pǫ̃tь m. i (b) путьput' пътpǝt pout' (fem.)[table 26] droga, OPl. pąć pût (púta)pũt (pũta) pǫ́t патpat
mountain *gorà fem. ā (c) гора́gorá гора́, планинаgorá[table 27], planina hora góra gòra (gȍru), planinagorȁ (gȍru) góra гора, планинаgora, planina
red *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (dial.)[table 28] червеноčerveno čermný/črmný (Kott) (dial. czermny) crveno črmljen црвеноcrveno
red *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.)[table 29] черве́нčervén červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ниcrven/no/na/ni
green *zelẽnъ adj. o (b) зелёныйz'el'ónyj зеле́нzelén zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelènozelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ниzelen/no/na/ni
yellow *žьltъ adj. o жёлтыйž'óltyj /žóltyj/ жълтžǝlt žlutý żółty, żółć, żółcień žût, f. žútažût, f. žūtȁ, n. žûto rumen, žôłt, žółta жолт/то/та/тиżolt/то/та/ти
white *bělъ бе́лыйb'élyj бялbjal bílý biały, biel bijelo bel бел/о/а/иbel/о/а/и
black *čьrnъ чёрныйč'órnyj че́ренčéren černý czarny, czerń crno črn црн/о/а/иcrn/о/а/и
night *noktь ночьnoč' нощnošt noc noc noć noč ноќnokj
day *dьnь деньd'en' денden den dzień dan dan денden
year *godъ, *rokъ годgod годи́наgodína rok rok godina leto годинаgodina
warm *teplъ, *toplъ тёплыйt'óplyj то́плоtóplo teplý ciepły toplo toplo топлоtoplo
cool, cold *xoldьnъ adj. o (c) холо́дныйxolódnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и)xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chłodny hládǝnhlå̂dan hládǝn ладноladno
full *pьlnъ по́лныйpólnyj пъ́ленpǝ́len plný pełny, pełen pun poln полнpoln
new *novъ но́выйnóvyj новnov nový nowy nov nov новnov
old *starъ ста́рыйstáryj старstar starý stary star star старstar
good *dobrъ хоро́ший, добрыйxoróš'ij, dobryj добъ́рdobǝ́r dobrý dobry dobar dober добар, доброdobar, dobro
bad *zъlъ adj. o злойzloj; zol, zla, zlo[table 30] лош, зълloš, зǝ́л zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zǝ̀ł, zlà; zâl лош, зол, злаloš, zol, zla
rotten *gnjilъ гнило́йgn'ilój гнилgnil shnilý zgniły pokvaren gnil гнилgnil
dirty гря́зныйgr'áznyj мръ́сенmrǝ́sen špinavý brudny prljav, zmazan umazan валканоvalkan
straight *prostъ, *pravъ прямо́йpr'amój правprav přímý prosty; prawy[table 31] ravan raven прав, раменprav, ramen
round *krǫglъ кру́глыйkrúglyj кръ́гълkrǝ́gǝl kulatý / okrouhlý krągły/okrągły okruglo okrogel кружно, округлоkružno, okruglo
sharp *ostrъ о́стрыйóstryj о́стърóstǝr ostrý ostry oštro oster остроostro
dull *tǫpъ тупо́йtupój тъпtup tupý tępy tup top тапоtapo
smooth *gladъkъ гла́дкий, ро́вныйgládk'ij, róvnyj гла́дък, ра́венgládǝk, ráven hladký gładki gladak gladek мазноmazno
wet *mokrъ мо́крыйmókryj мо́кърmókǝr mokrý mokry mokar moker мокроmokro
dry *suxъ сухо́йsuxój сухsux suchý suchy suh suh сувоsuvo
correct пра́вильныйpráv'il'nyj пра́виленprávilen správný poprawny pravilan pravilen правилно, точноpravilno, točno
near *blizъ бли́зкийbl'ízk'ij бли́зъкblízǝk blízký bliski blizu blizu, blizek близу, блискоblizu, blisko
far *dalekъ далёкийdal'ók'ij дале́ченdaléčen daleký daleki daleko deleč, daljni далекуdaleku
right *pravъ пра́выйprávyj де́сенdésen pravý prawy desno, pravo desen десноdesno
left *lěvъ ле́выйlévyj лявljav levý lewy lijevo levi левоlevo
at *po, *u prep./pref. при, уpr'i, u при, у, наpri, u, na při, u przy, u u; u- pri кajkaj
in(to) *vъ(n) prep. вv; vn- вv v; v(n)- w(e); wn- u; va- v вv
with *sъ(n) сs с(със)s(sǝs) s z s, sa s, z соso
and (j)ь, *a и, аi, a и, аi, a a, i i, a i in и, аi, a
if *(j)ako е́слиjésl'i ако́akó jestli jeśli, jeżeli ako, ukoliko če, ko акоako
because *dělja, *dьlja, děljьma потому́ чтоpotomú čto /što/ защо́тоzaštóto protože bo, dlatego że, ponieważ zato (što, jer), stoga zato, zato ker затоа што, заштоzatoa što, zašto
name *(j)ьmę и́мяím'a и́меíme jméno imię, arch. miano ime ime имеime
  1. "adder"
  2. "venomous snake, adder"
  3. "sheepskin coat"
  4. "braid, plait"
  5. "braid, mane"
  6. "carcass"
  7. "back"
  8. "entrails, eggs"
  9. "pant, gasp"
  10. "manage"; "know" (obs.)
  11. "hunt, chase, prowl, course"
  12. "hunt, fish, catch, snare"
  13. "cut, slice, chop"
  14. "cut, mow, trim, shear"
  15. "split, divide, separate, share, distribute"
  16. "split (up), (divide up), disunite, pull apart, separate, parcel, give away, share, distribute, provide, disperse"
  17. "push"
  18. "stab, spike, prick, butt"
  19. "scratch, scrape, irritate, rub"
  20. "scratch, scrape, rasp, scrub, grate, scribble"
  21. "comb, brush"
  22. "spit, sputter"
  23. "wallow"
  24. "bring back"
  25. "babble, coo"
  26. "pilgrimage, journey"
  27. "woods"
  28. "red-haired, ginger"
  29. "dark red"
  30. "angry"
  31. "righteous"

Conventions in the table

  • Common Slavic accents follow Serbo-Croatian conventions: á (long rising), à (short rising), â (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable). The Late Common Slavic neoacute is indicated as ã. This was pronounced as short rising in ь̃ ъ̃; long rising in ẽ õ in most languages, but short rising in Serbo-Croatian and Slovenian; and consistently long rising over other vowels.
  • The accent pattern (a, b or c) of Common Slavic nouns, verbs and adjectives is indicated. These patterns are as follows: a = consistent root accent; b = predominant suffix accent; c = mobile accent.
  • Nouns are given in the nominative singular; a form in parentheses is genitive singular except as indicated (acc. = accusative singular, pl. = nominative plural).
  • Verbs are given in the infinitive (but the first singular present in Bulgarian, which has no infinitives). A form in parentheses is first singular present except as indicated (2sg. = second singular, 3sg. = third singular). A second form in parentheses is third singular present.
  • When multiple forms of an adjective are given, the order is masculine, feminine, neuter.
  • Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated (Novi = Novi dialect, Orb. = Orbanići dialect).

Transcription of Russian and Bulgarian

Transcription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic, with the exception that Cyrillic ъ is represented as ǝ instead of ă for ease of reading, particularly when combined with a stress mark (ǝ́ instead of ). This is a one-to-one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic. This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well (unlike the situation in Russian).

Transcription of Russian is based on the same standard, but deviates from it in order to consistently represent palatalization (always written with a following apostrophe, e.g. l', n', t', v') and the phoneme /j/ (always written j), both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic. The following indicates how to convert between the two:

Cyrillic lettersLetter classAcademic transliterationThis article's transcription
а э ы о уNon-palatal vowels a è y o ua e y o u
я е и ё юPalatal vowels ja e i ë juIf following a consonant letter, a e i o u with preceding apostrophe ('); elsewhere, ja je ji jo ju.
й ўSemivowels j ŭsame
ьSoft sign 'same
ъHard sign ''not written
щA consonant sign ščšš'

The result is that this article's transcription is almost directly phonemic, making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling. Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters ы и as y i, although they are normally considered allophones of each other. This is because the pronunciation of the two letters is significantly different, and Russian ы normally continues Common Slavic *y [ɨ], which was a separate phoneme.

The letter щ is conventionally written št in Bulgarian, šč in Russian. This article writes šš' in Russian to reflect the modern pronunciation [ɕɕ].

Both transcriptions indicate stress with an acute accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion, except with the letter ё, which is always stressed.

Pronunciation

Capsule summary of Russian pronunciation

The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic, i.e. it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced. The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels, where multiple underlying phonemes merge. For example, underlying e and i merge into the same sound when unstressed, but the difference is revealed in related forms based on the same root: e.g. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" has accusative z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ], but z'imá [zʲɪˈma] "winter" has accusative z'ímu [ˈzʲimu]. When the transcription (which is derived from the spelling) disagrees with the actual morphophonemic pronunciation, the latter is indicated specially, e.g. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna]; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə]. This occurs mostly with the letters š, ž, c, which are normally written palatal but pronounced non-palatal; but it is also due to occasional assimilations. Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied (see below).

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • š [ʂ], ž [ʐ] and c [t͡s] are never palatal, while č [t͡ɕ] and šš [ɕɕ] are always palatal, regardless of spelling.
  • y [ɨ]: allophone of i [i] after non-palatal consonants, but written differently by convention. Written i sounds as y after š, ž, c, regardless of whether indicated as palatal in the spelling: ž'it [ʐɨtʲ] "to live".
  • Vowel mergers in unstressed syllables are extensive, but not written.
    • After palatal, vowels a, o, e, i all merge as [ɪ]: t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "heavy", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "big".
    • After non-palatal, vowels a and o merge as [ɐ] directly before the stress and absolutely word-initially, [ə] elsewhere: molokó [məlɐˈko] "milk", sobáka [sɐˈbakə] "dog", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (human)".
    • After non-palatal, vowels e and i/y merge as [ɨ]: ž'ená [ʐɨˈna].
    • Exception: Absolutely word-finally after a palatal, e, i merge as [ɪ] but a, o merge as [ə]: s'ém'a [ˈsʲemʲə] "seed".
  • Obstruents are devoiced word-finally, and agree in voicing in a cluster before another obstruent: muž [muʂ] "husband", vs'o [fsʲɵ] "everything", vokzál [vɐɡˈzal] "railway station". But v does not trigger voicing of preceding obstruent, nor is it devoiced.
  • The reflexive suffix -s'a and reflexive infinitive -t'-s'a are pronounced without palatalization, i.e. as if written -sa and -t-sa.

Capsule summary of Bulgarian pronunciation

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • Stressed ǝ is actually [ɤ]; unstressed a and ǝ tend to merge as [ɐ].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian.

Capsule summary of Czech pronunciation

  • á, é, í etc. indicates vowel length.
  • ů [uː] < . ou [oʊ̯] < .
  • h [ɦ], ch [x].
  • č [tʃ], š [ʃ], ž [ʒ], ř [r̝] (a palatal fricative trill, sounding a bit like [rʑ]).
  • ď [ɟ], ť [c], ň [ɲ]. Also indicated by d, t, n before i, í or ě.
  • y = i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n.
  • ě = short e but signals palatal nature of previous consonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje; = mňe.
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian. ř after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "straight".

Capsule summary of Polish pronunciation

  • Retroflex consonants: sz [ʂ], cz [t͡ʂ], ż [ʐ], rz [ʐ] < (as in Czech), [d͡ʐ].
  • Alveolopalatal consonants: ś or si [ɕ], ć or ci [t͡ɕ], ź or zi [ʑ], or dzi [d͡ʑ], ń or ni [ɲ].
  • All consonants are palatalized before i. Note that alveolar s, z, n become alveolopalatal when palatalized, absorbing the i before another vowel: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "to walk", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "to sit".
  • h or ch [x], w [v], ł [w].
  • y [ɨ], ó [u] < *oː, ę [ɛ̃], ą [ɔ̃].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian and Czech. However, w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent, but instead are devoiced: kwiat [kfʲat] "flower", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "to come" < *prʲijtʲ (cf. Russian pr'ijt'í).

Capsule summary of Serbo-Croatian pronunciation

  • Accents: á (long rising), à (short rising), â (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable), ã (long rising in Chakavian dialect = Common Slavic neoacute).
  • š [ʃ], č [tʃ], ž [ʒ], [dʒ], ć [tɕ], đ [dʑ], nj [ɲ], lj [ʎ].
  • Russian-style obstruent voicing/devoicing does not occur.

Dialectal differentiation

After the three palatalizations of Proto-Slavic, dialectal variation became more apparent. Some dialects (such as Proto-East Slavic), applied the second regressive palatalization across an intervening *v.[1]

  • Russian: *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('star')
  • Polish: *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('star')

Also, the realization of the palatalizations' sibilants varied a little amongst dialects. Belić (1921) argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed *š later on by analogy.[2] In all dialects (except for Lechitic), [dz] was deaffricated to [z]:[1]

  • Ukrainian: *zvizda> z'vizda; and zyrka/z'irka> Cf. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A ( zIr > vision).

The final cutoff point for the Proto-Slavic period was the change of *ě to *a after palatal consonants and *j, which then created *ča/*ka contrasts.[3] This, and the shortening and elision of weak yers (*ь/ĭ and *ъ/ŭ) (see Havlík's law) that created newly formed closed syllables[4] ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic.

For many Common Slavic dialects—including most of West Slavic, all but the northernmost portions of East Slavic, and some western parts of South Slavic— *g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ([ɡ] > [ɣ]). Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects (such as Belarusian and South Russian) until after the application of Havlík's law, Shevelov (1977) calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition, dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century.[5]

Because the reflexes for the nasal vowels *ę and *ǫ differ so widely, it's very likely that their phonetic value in Late Proto-Slavic was not uniform.[6]

See also

References

Bibliography

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенском Језику", Јужнословенски Филолог, II: 18–39
  • Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory, Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic, The Hague: Mouton
  • Lehr-Spławiński, Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чест На Академик Стефан Младенов, Sofia
  • Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic", in Comrie, Bernard; Corbett, Greville. G., The Slavonic Languages, London: Routledge, pp. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), "On the Chronology of h and the New g in Ukrainian", Harvard Ukrainian Studies (PDF), vol 1 (2), Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, pp. 137–52, archived from the original (PDF) on 2008-10-31
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.