právo

Voir aussi : pravo

Slovaque

Étymologie

Apparenté à pravý (« juste ») issu du vieux slave правъ, pravъ ; comparez avec le polonais prawo, le slovène pravo, le russe право, právo.

Nom commun

Cas Singulier Pluriel
Nominatif právo práva
Génitif práva práv
Datif právu právam
Accusatif právo práva

Locatif práve právach
Instrumental právom právami

právo \ˈpraː.vɔ\ neutre

  1. (Politique) Droit, permission (en principe) inaliénable de faire quelque chose.
    • Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.  (Všeobecná deklarácia ľudských práv)
      Tous les êtres humains naissent libres et égaux en dignité et en droits. Ils sont doués de raison et de conscience et doivent agir les uns envers les autres dans un esprit de fraternité.
  2. (Droit) Droit, loi.

Tchèque

Étymologie

Apparenté à pravý (« juste ») issu du vieux slave правъ, pravъ ; comparez avec le polonais prawo, le slovène pravo, le russe право, právo.

Nom commun

Cas Singulier Pluriel
Nominatif právo práva
Vocatif právo práva
Accusatif právo práva
Génitif práva práv
Locatif právě
ou právu
právech
Datif právu právům
Instrumental právem právy

právo \ˈpraː.vɔ\ neutre

  1. (Politique) Droit, permission (en principe) inaliénable de faire quelque chose.
  2. (Droit) Droit, loi.
    • Zabývá se obchodním právem.
      il s'occupe de droit commercial.

Synonymes

Dérivés

Apparentés étymologiques

Prononciation

  • République tchèque : écouter « právo [praːvɔ] »

Voir aussi

  • právo sur l’encyclopédie Wikipédia (en tchèque) 
Cet article est issu de Wiktionary. Le texte est sous licence Creative Commons - Attribution - Sharealike. Des conditions supplémentaires peuvent s'appliquer aux fichiers multimédias.