Slavic vocabulary

The following list is a comparison of basic Proto-Slavic vocabulary and the corresponding reflexes in the modern languages, for assistance in understanding the discussion in Proto-Slavic and History of the Slavic languages. The word list is based on the Swadesh word list, developed by the linguist Morris Swadesh, a tool to study the evolution of languages via comparison, containing a set of 207 basic words which can be found in every language and are rarely borrowed. However, the words given as the modern versions are not necessarily the normal words with the given meaning in the various modern languages, but the words directly descended from the corresponding Proto-Slavic word (the reflex). The list here is given both in the orthography of each language, with accent marks added as necessary to aid in pronunciation and Proto-Slavic reconstruction. See below for a capsule summary of how to pronounce each language, as well as some discussion of the conventions used.

Table

Slavic languages
Translation Late Proto-Slavic class Russian Bulgarian Czech Polish Serbo-Croatian Slovenian Macedonian
CyrillicLatin CyrillicLatin standard
(Shtokavian)
Chakavian CyrillicLatin
I *(j)azъ, (j)ā prn. яja азaz ja jå̃ jàz јасjas
thou *ty prn. тыty тиti ty ty тиti
he *onъ prn. он, она, оноon, oná, onó ((той))((toj)) on, ona, ono ȍn/ȏn, òna, ònoõn, onȁ, onȍ òn, óna, onọ̑/óno тој/онојtoj/onoj
we *my prn. мыmy ниеnie (dial.) my my ниеnie
ye *vy prn. выvy (ви́е)(víe) vy wy виеvie
they *oni, *ony, *ona prn. они́on'í теte oni, ony, ona oni, one oni oni тие/ониеtie/onie
this, that *tъ prn. тоtot, ta, to (това́)(tová) ten, ta, to tȃj, tȃ, tȏtȁ, tȃ, tȏ/tȍ tȃ, tȃ, tọ̑ ова/онаova/ona
there *tamъ тамtam тамtam tam tam tamo tam тамуtamu
who *kъto prn. ктоkto ((кой))((koi)) kdo kto (t)kȍ; ki kdọ́ којkoj
what *čьto, *čь prn. чтоčto /što/ što co co štȍ/šta(Vrg.) ča (<*čь) kaj штоšto
where *kъde prn. гдеgd'e къдеkəde kde gdzie gd(j)ȅkadȅ (Orb.) kjẹ́ кадеkade
when *kogъda; *kogъdy adv./conj. когда́kogdá кога́kogá (kdy); OCz. kehdy kiedy, gdy kàda kdáj когаkoga
how; what (kind of) какъ adv.; prn. какkak; kakój какkak (jak) (OCz. kaký) (jak), jaki/jaka/jakie (arch. jako, jakowy/jakowa/jakowe, kako, kaki) kàko, kakav/kakva/kako kakọ̑, kakšen/kakšna/kakšno како, каков/каква/каквоkako, kakov/kakva/kakvo
not *ne adv. неn'e неne ne nie ne неne
all *vьśь, *vьśja, vьśe prn. весь, вся, всёv'es', vs'a, vs'o (вси́чки)/вси(vsíčki)/vsi (všichni); OCz. veš, všě, vše (wszyscy); OPl. wszy, wsza, wsze sȁv, svȁ, svȅsvȁs, svȁ, svȅ vǝ̀s, vsà, vsè се/сетоse/seto
many *mъnogъ adj. o мно́гийmnógij мно́гоmnógo (adv.) mnohý mnogi mnȍgī mnọ̑gi многуmnogu
some *ne + *koliko не́сколькоn'éskol'ko ня́колкоnjákolko několik kilka nekoliko nekọ̑liko, nẹ́kaj неколкунеколку
few *malъ ма́лоmálo ма́лкоmálko málo mało malo malo малкуmalku
second *drȗgъ adj. o (c) друго́йdrugój ((втори))((vtori)) druhý drugi, (arch.. wtóry) drȗgdrȕgī drȗgi вторvtor
other *jь̀nь prn. (a) ино́йinój ((друг)), (инакъв)((drug)), (inakǝv) jiný inny drugi/ini drȗg другоdrugo
one *(j)edìnъ, *(j)edьnъ num. o оди́н, одна́od'ín, odná еди́нedín jeden jeden jèdan, jȅdnajedå̃n, jednȁ, jednȍ eden, en, ena, eno еденеден
two *d(ъ)va num. дваdva, dve, dva двadva dva, dvě, dvě dwa, dwie, dwa dvȃ, dv(ȉj)e, dvȃdvå̑, dvȋ, dvå̑ dvȃ, dvẹ́, dvȃ дваdva
three *trьje, *tri num. триtr'i триtri tři trzy trȋtrȋ trȋje, trȋ, trȋ триtri
four *četỳre num. (a) четы́реč'etýr'e че́ти́риčétíri čtyři cztery čètiričetȉri štirje, štiri, štiri четириčetiri
five pę̑tь num. i (c) пятьp'at' петpet pět pięć pȇtpȇt pẹ̑t петpet
big, great *velìkъ; velьkъ adj. o вели́кийv'el'ík'ij ((голям)), вели́к((goljam)), velík velký wielki vȅlikī, vȅlikā, vȅlikōvȅlik, velikȁ, velikȍ vélik, velíka голем, великиgolem, veliki
long *dь̀lgъ adj. o (a) до́лгийdólg'ij дъ́лъгdǝ́lǝg dlouhý długi dȕgdȕg dȏļg, dȏļga, dȏļgo долг/долгоdolg/dolgo
wide *širokъ широ́кийširók'ij широ́кširók široký szeroki širok širók широк, широко/а/иširok, široko/a/i
thick *tъlstъ то́лстыйtólstyj ((дебел)), тлъст((debel)), tlǝst tlustý tłusty debeli debel, debẹ́l, tọ̑lst дебел, дебело/а/иdebel, debelo/a/i
heavy *tęžъkъ adj. o тя́жкийt'ážkij те́жъкtéžǝk těžký ciężki téžak, téškatȅžak, tēškȁ téžǝk téžka, téžko; težȃk тежок, тешко/а/иtežok, teško/a/i
small *màlъ adj. o (a) ма́лыйmályj (ма́лък); мал(málǝk); mal malý mały mȁlimå̃lī mȃli, majhen малечoк/а/ки/ко, мал, мало/а/и.malećok/a/ki/ko, mal, malo/a/i
short *kortъ̀kъ adj. o (b) коро́ткийkorótk'ij ((къс)), кра́тък((kǝs)), krátǝk krátký krótki krátak, krátkakrå̑tak, krå̄tkȁ, krå̑tko;
krãtak, krãtka, krãtko
krátǝk кратко/а/и, кратокkratko/a/i, kratok
narrow *ǫzъkъ adj. o у́зкийúzk'ij; úzok, uzká, úzko ((те́сен))((tésen)) úzký wąski ȕzak, ȕska/uskȁȕsak, uskȁ, ȕsko ọ́zǝk, ọ́zka тесно/на/ни/енtesno/na/ni/en, teško/a/i
thin *tь̏nъkъ adj. o (c) то́нкийtónk'ij; tónok, tanká, tónko тъ́нъкtǝ́nǝk tenký cienki tȁnak, tànka/tánkatȁnak, tankȁ, tȃnko tǝnǝ́k, tǝnkà тенок, тенко/а/иtenok, tenko/a/i
husband *mǫ̑žь m. jo (c) мужmuž ((съпруг)), мъж((sǝprug)), mǝž muž mąż mȗž (mȗža) soprọ̑g, mọ̑ž (možȃ) сопругsoprug
woman/wife *ženà f. ā (b) жена́ž'ená /žená/ жена́/съпругаžená/sǝpruga žena żona žèna (acc. žènu)ženȁ (acc. ženȕ) soprọ̑ga, žéna (wife), žẹ́nska (woman) жена/сопругаžená/sopruga
man (human) *čelověkъ m. o челове́кč'elov'ék чове́кčovék člověk człowiek čòv(j)ek (čòv(j)eka); čȍv(j)ek (čov(j)èka)čovȉk (čovȉka) člóvek (človẹ́ka) човекčovek
child *dětę дитя́d'it'á дете́deté dítě dziecko, dziecię d(ij)ete otrók, dẹ́te детеdete
mother *mati матьmat' ма́йкаmájka matka matka (arch. mać) majka, mater, mati mati мајкаmajka
father *otьcь оте́цot'éc баща́, та́тко, отецbaštá, tátko, otec otec ojciec otac oče татко, отецtatko, otec
wild animal *zvě̑rь m. i (c) зверьzv'er' звярzvjar zvěř zwierz, zwierzę zv(ȉj)er f. (i)zvȋr (zvȋri) f. (i) zvẹ̑r (zverȋ) ѕверdzver
fish *ryba ры́баrýba ри́баríba ryba ryba riba riba рибаriba
bird *pъtica, *pъtъka пти́цаpt'íca пти́цаptíca pták ptak ptica ptič, ptica птицаptica
dog *pьsъ соба́ка, пёсsobáka, p'os пес, ку́чеpes, kúče pes pies pas pəs куче, песkuče, pes
louse *vъ̏šь f. i (c) вошьvoš' /voš/ (vš'i) въ́шкаvǝ́ška veš wesz vȃš (vȁši); ȗš (ȕši) ùš (ušȋ); ȗš вошкаvoška
snake *zmьjà f. iā змея́zm'ejá змия́zmijá zmije[table 1] żmija[table 2] zmìjazmijȁ kača змијаzmija
worm *čьrvь червьč'erv' че́рвейčérvej červ czerw, robak crv črv црвcrv
tree *dervo, *dьrvo де́ревоd'ér'evo дърво́dǝrvó strom drzewo drvo drevọ̑ дрвоdrvo
forest *lěsъ лесl'es гора́, лесgorá, les les las šuma, dubrava gozd, lẹ́s, šuma, họ̑sta, mẹ́ja шумаšuma
stick *palica, *palъka па́лкаpálka пръ́чка, палкаprǝ́čka, palka hůl laska / pałka / kij štap, palica palica стап, стапчеstap, stapče
fruit *plodъ плодplod плод, овошкаplod, ovoška ovoce (plod) owoc (płód) voće, plod sadež, plọ̑d oвошјеovošje
seed *sěmę се́мяs'ém'a се́меséme semeno nasiono/nasienie, ziarno, siemię s(j)eme sẹ́me семе, семенкаseme, semenka
leaf *listъ листl'ist листо́, листlistó, list list liść list list листlist
root *korenь ко́реньkór'en' ко́ренkóren kořen korzeń kor(ij)en korẹ́n, korenína коренkoren
bark (of a tree) *kora кора́korá кора́korá kůra kora kora skọ̑rja кораkora
flower *květъ цвето́кcv'etók цве́теcvéte květ kwiat, kwiecie cv(ij)et rọ̑ža, cvẹ́t, cvetlíca цвеќеcvekje
grass *trava трава́travá трева́trevá tráva trawa trava trava треваtreva
rope *ǫže верёвкаv'er'óvka въже́, връв, шнурvǝžé, vrǝ́v, šnur provaz, houžev sznur, lina, powróz uže vrv, konópec јаже, ортомаjaže, ortoma
skin *koža ко́жаkóža ко́жаkóža kůže kożuch[table 3], skóra koža kọ̑ža кожаkoža
meat *męso мя́соm'áso ме́соméso maso mięso meso mesọ̑ месоmeso
blood *kry кровьkrov' кръвkrǝv krev krew krv kri крвkrv
bone *kostь костьkost' кост, ко́калkost, kókal kost kość, kostka(deminutive) kost kọ̑st коскаkoska
fat (noun) *sadlo са́лоsálo слани́на, мас, мазнинаslanína, mas, maznina tuk tłuszcz, sadło masnoća, mast, salo mast, tọ̑lšča, maščóba, salo маст, салоmast, salo
egg *ȃje; *ajьce n. jo (c); n. jo яйцо́jajcó яйце́jajcé vejce jajo; jajko, jajco jáje; jájcejå̑je jájce јајцеjajce
horn *rȍgъ m. o (c) рогrog рогrog roh róg (rogu) rȏg (rȍga) rọ̑g (rọ̑ga/rogȃ) рогrog
feather *però n. o (b) перо́p'eró перо́peró péro pióro pèroperȍ perọ̑ (perẹ́sa) пердувperduv
hair *vȏlsъ m. o (c) во́лосvólos (vólosa) влакно, косъмvlakno, kosǝm vlas włos, kosmyk[table 4] vlȃs (vlȃsa)vlå̑s (vlå̑sa) lȃs (lȃsa/lasȗ) влакноvlakno
hair, braided hair *kosà f. ā (c) kosá (kósu)[table 5] коса́kosá OCz. kosa OPl. kosa[table 6] kòsa (acc. kȍsu)(Novi) kosȁ (acc. kosȕ/kȍsu) lasjẹ́ косakosa
head *golvà f. ā (c) голова́golová (acc. gólovu) глава́glavá hlava głowa gláva (acc. glȃvu)glå̄vȁ (acc. glå̑vu) gláva главаglava
ear *ȗxo n. o (c) у́хоúxo, pl. úš'i /úšy/ ухо́uxó, pl. uší ucho ucho ȕho/ȕvo, pl. f. ȕšiȕho (ȕha), pl. m. ȕši uhọ̑ (ušẹ̑sa) уво, ушеuvo, uše
eye *ȍko n. o (c) глаз, о́коóko (poet.) око́okó oko oko ȍko okọ̑ (očẹ̑sa) окоoko
nose *nȍsъ m. o (c) носnos носnos nos nos nȏs (nȍsa) nọ̑s (nọ̑sa/nosȃ/nosȗ) носnos
mouth *ūstà pl. n. o (b) уста́ustá (poet.) уста́ustá ústa usta ústaũstå̄; ũsta ústa устаusta
tooth *zǫ̑bъ m. o (c) зубzub зъбzǝb zub ząb zȗb (zȗba) zọ̑b (zọ̑ba) забzab
tongue/language *ęzỳkъ m. o (a) язы́кjazýk ези́кezík jazyk język jèzikjazȉk jézik (jezíka) јазикjazik
nail (of finger/toe), claw *nȍgъtь m. i/io (c) но́готьnógot' (nógt'a) но́кътnókǝt nehet paznokieć (OPl. paznogiedź), pazur nȍkat (nȍkta); nogat (nokta)nȍhat (nȍhta) nọ̑ht (nọ̑hta) нокт, канџаnokt, kandža
foot, leg *noga f. ā (c) нога́nogá (nógu) крак, ногаkrak, nogá noha noga nòga (nȍgu)nogȁ (nȍgu) nóga стапало, ногаstapalo, noga
knee *kolě̀no n. o (a) коле́ноkol'éno коля́ноkol'áno koleno kolano kòl(j)enokolȉno kolẹ́no колено/ницаkoleno/nica
hand *rǭkà f. ā (c) рука́ruká ръка́rǝká ruka ręka rúka (rȗku)rūkȁ (rȗku) róka ракаraka
wing *krīdlò n. o (b) крыло́kryló крило́kriló křídlo skrzydło krílo(Orb.) krīlȍ krílo крилоkrilo
belly *bŗȗxo, *bŗȗxъ m./n. o (c) брю́хоbr'úxo корем, стомах, търбухkorem, stomah, tǝrbuh břicho brzuch trbuh--- trẹ́buh (trebúha) стомак, желудникstomak, želudnik
guts *červo вну́тренности, кишки́vnútr'ennost'i, k'išk'í въ́трешности, черва́vǝ́trešnosti, červá vnitřnosti, střeva wnętrzności, trzewia (ścierwo[table 7]) cr(ij)evo črevo, črevẹ́sje, drobọ̑vje цреваcreva
neck *šija, *šьja ше́яš'éja /šéja/ врат, ши́яvrat, šíja krk szyja, kark vrat, šija vrat вратvrat
shoulder *pletjè n. jo (b) плечóplečó рамо, плещи (pl.)ramo, pleští pl. plec plecy pl.[table 8], ramię [table 9] pléće, rame(Novi) plećȅ rama, plẹ́ča рамоramo
breast *grǫ̑dь f. i (c) грудьgrud' гръдgrǝd prsa, hruď pierś; OPl. grędzi (pl.) grȗd, prsa prsi, grudi, nẹ́drje градаgrada
heart *sь̏rdьce n. jo (c) се́рдцеs'érdc'e /s'érce/ сърце́sǝrcé srdce serce (OPl. serdce) sȑce (sȑca) srcẹ̑ (srcá) срцеsrce
liver *ę̄trò n. o (b) játro/jatró[table 10] черен дроб, джигерcheren drob, džiger játra (pl.) (wątroba) jȅtra (pl.)(Orb.) jiẽtra (pl.) jẹ́tra (pl.) џигер, црн дробdžiger, crn drob
to drink *pìti v. питьp'it' да пи́яda píja píti pić pȉti (pȉjēm)pȉti (pījȅš) píti (píjem) да пиеda pie
to eat *ě̀sti v. естьjest' да ямda jam jísti jeść jȅsti (jȅdem)ȉsti/ĩsti (3sg. idẽ) jẹ́sti (jẹ́m) да јадеda jade
to gnaw *grỳzti v. (c) грызтьgryzt' да гризяda grize hryzat gryźć grȉsti (grízēm)grȉsti (2sg. grīzȅš) grísti (grízem) да гризеda grize
to suck *sъsàti v. соса́тьsosát' (sosú, sos'ót) (су́ча)(súča) sát (saji) ssać (ssę) sisati sesáti (sesȃm) да цицаda cica
to spit *pjь̀vati v. (a) плева́тьpl'evát' (pljujú, plujót) плю́яpljúja; pljúvam plivat (plivu) pluć (pluję), (arch. plwać) pljùvati (pljȕjēm) pljúvati (pljúvam) да плукаda pluka
to vomit *bljьvàti v. блева́тьbl'evát' (bljujú, bljujót) повръщам, бълвамpovrǝ́shtam, bǝ́lvam blít (bliju) wymiotować, zwracać, rzygać; OPl. bluć (bluj̨ę) bljùvati (bljȕjēm), povraćati(Orb.) bljȕvat (3sg. bljȗje/bljȕva) brùhati, bljuváti (bljúvam/bljújem) да повраќаda povrakja
to breathe *dyxati v. дышатьdyshat' (dial.) ди́шамdíšam dýchat (dýchám) oddychać; dychać (colloq.), dyszeć[table 11] dísati (dȋšēm/dȋhām)dȉhati (2sg. dȉšeš) díhati (dȋham) да дишеda diše
to laugh *smьjàti sę v. (c) смея́тьсяsm'eját's'a (smejús', smejóts'a) сме́я сеsméja se smát se (směju se) śmiać się (śmieję się) smìjati se (smìjēm se)(Vrg.) smījȁti se (smijȅš se) smejáti se (smẹ́jem se/smejím se) да се смееda se smee
to see *vìděti v. (a) ви́детьv'íd'et' (1sg. v'ížu, 3sg. v'íd'it) ви́ждамvídja, víždam vidět (vidím) widzieć vȉd(j)eti (vȉdīm)vìti (2sg. vȉdīš) vídeti (vȋdim) да видиda vidi
to hear *slušati слу́шатьslúšat' слу́шам, чу́вамslúšam, čúvam slyšet (slyším) słyszeć slušati slišati (slišim) да слушнеda slušne
to know, be familiar with *znàti v. (a) знатьznat' (znáju) зна́я; знамznája; znam znát (znám) znać znȁti (znȃm)znȁti (2sg. znå̑š) poznáti (poznȃm) да знае, да познаваda znae, da poznava
to know, understand *věděti v. ведатьv'édat'[table 12] знам, разбирамznam, razbiram vědět (vím) wiedzieć (wiem) znati vẹ́deti (vẹ́m) да разбереda razbere
to think *mysliti мы́слитьmýsl'it' ми́сляmíslja myslet (myslím) myśleć misliti misliti (mislim) да мислиda misli
to smell *čuti ню́хать, чу́ятьn'úkhat', čújat' мири́ша, ду́шаmiríša, dúša vonět (voním), čichat (čichám) czuć, wąchać[table 13], wonieć[table 14] mirisati vọ̑hati, vọ̑njati, duhati да мириснеda mirisne
to fear *bojati sę боя́тьсяboját's'a страху́вам се, боя сеstraxúvam se, boja se bát se bać się (boję się), płoszyć się, strachać się(arch.), lękać się bojati se bati se да се плашиda se plaši
to sleep *sъpati спатьspat' спяspja spát spać spavati spati да спиеda spie
to live *žìti v. (c) житьž'it' /žyt'/ живе́яživéja žít żyć žív(j)eti, 1sg. žívīmžīvȉti, 2sg. žīvȅš živẹ́ti да живееda živee
to die *merti умира́тьum'irát' уми́рамumíram umírat umierać, mrzeć umr(ij)eti, umriti umrẹ́ti да умреda umre
to kill *ubiti убива́тьub'ivát' уби́вамubívam zabíjet zabijać, ubijać ubiti ubíti да убиеda ubie
to fight *boriti sę боро́тьсяborót's'a бо́ря се, би́я сеbórja se, bíja se bojovat walczyć, bić się, wojować, zmagać się boriti se, tući se boríti se, bojeváti se да се бори, да се тепаda se bori, da se tepa
to hunt *loviti охо́титьсяoxót'it's'a лову́вам, ловяlovúvam, lovja lovit polować,[table 15] łowić[table 16] loviti lovíti да ловиda lovi
to hit *udariti v. ударя́тьudar'át' у́дрямúdrjam udeřit uderzać ùdariti, 1sg. ùdarīm udáriti да удриda udri
to cut *sěkti, *strigti, *rězati ре́зать, руби́тьr'ézat', rub'ít' ре́жа, сека́réža, seká řezat ciąć,[table 17] strzyc,[table 18], siec OPl. rzezać (arch.) rezati rẹ́zati да сечеda seće
to split разделя́тьrazd'el'át' разде́лямrazdéljam rozdělit podzielić,[table 19] rozdzielić[table 20] pod(ij)eliti, razd(ij)eliti razdelíti да подели, да разделиda podeli, da razdeli
to stab *bosti, *kolti коло́тьkolót' буча́, прому́швам, пробо́ждамbučá, promúšvam, probóždam píchnout pchnąć,[table 21] bóść[table 22] (coll. kolnąć) bosti, ubosti zabósti, prebósti да убодеda ubode
to scratch *česati, *drapati цара́патьcarápat' че́ша, дра́скамčéša, dráskam škrábat drapać,[table 23] skrobać,[table 24] czesać[table 25], grzebać[table 26] češati, grebati, drapati praskati да гребе, драска, чеша, драпаda grebe, draska, ćeša, drapa
to dig *kopati копа́тьkopát' копа́яkopája kopat kopać kopati kopáti да копаda kopa
to swim, sail *pluti; *plỳti v.; v. (a) плытьplyt' (plyvú, plyv'ót) плу́вамplúvam plout (pluju) (pływać), pluć[table 27] plȉvati plúti (plújem/plóvem) да плива, да едриda pliva, da edri
to swim, sail *plàvati v. (a) пла́ватьplávat' пла́вамplávam plavat pływać, pławić się,[table 28] OPl. pławać plȉvati plávati (plȃvam) да плива, да едриda pliva, da edri
to fly *letěti лета́тьl'etát' летя́letjá létat latać, lecieć let(j)eti letẹ́ti (letím) да летаda leta
to walk *xoditi v. ходи́тьxod'ít' хо́дяxódja chodit chodzić hòdatihodȉti hodíti (hǫ́dim) да одиda odi
to go *jьti v. идти́idt'í (idú, id'ót) вървя, отивамvǝ́rvja, otivam jít (jdu) iść (idę) ìći (ȉdēm) íti (grem) да заминеda замине
to come приходи́ть, прийти́pr'ixod'ít', pr'ijt'í и́двам, ида, дохождамídvam, ida, dohoždam přicházet, přijít przychodzić, przyjść, dojść doći, prići priti да дојдеda dojde
to lie (as in a bed) *ležati лежа́тьl'ežát' лежа́ležá ležet leżeć ležati, lijegati ležáti (ležím) лежамležam
to sit *sěsti сиде́тьs'id'ét' седя́sedjá sedět siedzieć s(j)esti sedẹ́ti (sedím) да седнеda sedne
to stand *stati стоя́тьstoját' стоя́, ставамstojá, stavam stát stać, stawać, stojeć(arch./dial.) stati, stajati vstáti да станеda stane
to turn *vьrtě̀ti v. (c) верте́тьv'ert'ét' (1sg. v'erčú, 3sg. v'ért'it) въртя́vǝrtjá vrtět (obracać), wiercić vŕt(j)eti (vŕtīm)vrtȉti (2sg. vrtĩš) vrtẹ́ti (vrtím) да врти, да завртиda vrti, da zavrti
to turn, return *vortìti v. (b) воротить, вернутьvorot'ít' (1sg. voročú, 3sg. vorót'it)[table 29] vernut' връщамvrǝshtam vrátit wrócić vrátiti (1sg. vrȃtīm)vrå̄tȉti (2sg. vrå̃tīš) vrníti да се вратиda se vrati
to fall *pasti па́датьpádat' па́дамpádam padat spadać/padać, paść/spaść pasti pasti да паднеda padne
to give *dati дава́тьdavát' да́вамdávam dávat dawać, dać dati dati да дадеda dade
to hold *dьržati держа́тьd'eržát' държа́dǝržá držet trzymać, dzierżyć držati držáti (držím) да држиda drži
to squeeze *tiskati;
*žęti
v. (b) сжима́тьsž'imát' /žžymát'/ сти́скам, ма́чкамstískam, máčkam mačkat ściskać, wyżymać[table 30] stiskati stiskati да стеска, да стегаda steska, da stega
to rub *terti тере́тьt'er'ét' три́я, тъ́ркамtríja, tǝ́rkam třít trzeć trljati drgniti, trẹ́ti да триеda trie
to wash *myti мытьmyt' ми́я, пера́míja, perá mýt myć, prać[table 31] oprati, umiti umíti, opráti да мие, да переda mie, da pere
to wipe вытира́тьvyt'irát' бъ́рша, три́яbǝ́rša, tríja vytírat wycierać, otrzeć obrisati, brisati brisati, otrẹ́ti да бришиda briši
to pull *pьxati тяну́тьt'anút' дъ́рпам, те́гля, вла́чаdǝ́rpam, téglja, vláča táhnout ciągnąć, wlec[table 32] potegnuti, vući vlẹ́či, potegníti да влече, да тегнеda vleće, da tegne
to push толка́ть, пиха́тьtolkát', p'ixát' нати́скам, бу́тамnatískam, bútam tlačit pchać, wcisnąć[table 33], tłoczyć[table 34] gurnuti potisniti, poriniti да туркаda turka
to throw *kydati, *mesti, *vergti v. броса́ть, кида́тьbrosát', k'idát' хвъ́рлямxvǝ́rljam házet; OCz. vrci (1sg. vrhu) rzucać, miotać |veȑć, 2sg. veȑžeš vrẹ́či да фрлиda frli
to tie *vę̄zàti v. (b) вяза́тьv'azát' връ́звамvrǝ́zvam vázat wiązać vézati, 1sg. véžēmvēzȁti, 2sg. vēžeš vẹ́zati да врзеda vrze
to sew *šiti шитьš'it' /šyt'/ ши́яšíja šít szyć šiti sejati да сошиеda sošie
to read, count *čitati v. чита́тьč'itát' четаcheta číst (čtu) czytać čìtati (čìtām)čȉtati (2sg. čȉtå̄š) brati (berem), čítati (čítam) да чита, да рачунаda čita, da računa
to speak, talk *govorìti v. говори́тьgovor'ít' говоряgovórja mluvit, hovořit rozmawiać, mówić, gwarzyć OPl. goworzyć; gaworzyć[table 35] govòriti (gòvorīm)govȍrīti (2sg. govȍrīš) govoríti (govorím) да говори, да зборуваda govori, da zboruva
to show *kāzàti v. каза́тьkazát' показвамpokazvam ukázat pokazać kázati (kȃžēm)kå̄zȁti (2sg. kå̃žeš) kázati (kážem) да покажеda pokaže
to sing *pěti v. (c) петьp'et' (pojú, pojót) пе́яpéja (2sg. péeš) zpívat (zpívám), pět (pěji) śpiewać (śpiewam), piać (pieję)[table 36] p(j)evati pẹ́ti (pójem) да пееda pee
to play *jьgrati игра́тьigrát' игра́яigrája hrát grać, igrać igrati igráti, igráti se да играda igra
to flow *tekti течьt'eč' течеteče téct ciec, cieknąć teći teči да течеda teče
to freeze *mьrznǫti замерзáтьzam'erzát' замръ́звамzamrǝ́zvam zamrznout marznąć, zamarzać mrznuti zamrzniti да замрзнеda zamrzne
to swell *puxnǫti пу́хнутьpúxnut' подпу́хвам, оти́чам, поду́вам сеpodpúxvam, otíčam, podúvam se opuchnout, otéct puchnąć, rozdąć (się) oteknuti, oteći oteči да потечиda poteči
sun *sъlnьce со́лнцеsólnc'e /sónce/ слъ́нцеslǝ́nce slunce słońce sunce sọ̑nce сонцеsonce
moon *luna, *měsęcь луна́, ме́сяцluná, m'és'ac луна́, месец, месечинаluná, mesec, mesečina měsíc księżyc, OPl. miesiąc m(j)esec mẹ́sec месечинаmesečina
star *gvězda звезда́zv'ezdá звезда́zvezdá hvězda gwiazda zv(ij)ezda zvẹ́zda ѕвездаdzvezda
water *vodà f. ā (c) вода́vodá (acc. vódu) вода́vodá voda woda vòda (acc. vȍdu)vodȁ (acc. vȍdu) vóda водаvoda
rain *dъždь дождьdožd' /došš', došt'/ дъждdǝžd déšť deszcz, OPl. deżdż (gen. deszczu/dżdżu) kiša, dažd dǝž дождdožd
river *rěka река́r'eká река́reká řeka rzeka r(ij)eka rẹ́ka рекаreka
lake *(j)ezero о́зероóz'ero е́зероézero jezero jezioro jezero jẹ́zero езероezero
sea *more, *morě мо́реmór'e море́moré moře morze more mọ̑rje мореmore
salt *solь сольsol' солsol sůl sól so(l) sọ̑l солsol
stone *kamy ка́меньkám'en' ка́мък, камъни (pl.)kámǝk, kamǝni (pl.) kámen kamień (dim. kamyk) kamen kamen каменkamen
sand *pěsъkъ песо́кp'esók пя́съкpjásǝk písek piasek p(ij)esak pẹ́sek песокpesok
dust *porxъ пыльpyl' прахprax prach pył, kurz, proch prašina, prah prah прав, прашинаprav, prašina
earth *zemľà f. jā (b/c) земля́z'eml'á (acc. z'éml'u) земя́zemjá země ziemia zèmlja (acc. zȅmlju)zemļȁ (acc. zȅmļu) zémlja земјаzemja
cloud *tǫča ту́ча, о́блакоtúča, óblako о́блакóblak oblak chmura, obłok oblak oblák облакoblak
fog *mьglà мгла, туманmgla, tuman мъгла́mǝglá mlha mgła magla megla маглаmagla
sky *nȅbo нёбоn'óbo небе́nebé nebe niebo nebo nebọ̑ небоnebo
wind *vě̀trъ m. o (a) ве́терv'ét'er вя́търvjátǝr vítr wiatr v(j)ȅtar (v(j)ȅtra)vȉtar (vȉtra) vệtǝr ветерveter
snow *sněgъ снегsn'eg снягsnjag sníh śnieg sn(ij)eg snẹ́g снегsneg
ice *ledъ лёдl'od ледled led lód led lẹ́d мраз, ледmraz, led
smoke *dymъ дымdym дим, пу́шекdim, púšek dým dym dim dim чад, димčad, dim
fire *ognь ого́ньogón' о́гънógǝn oheň ogień (ognia) vatra, oganj ogenj оганogan
ash *pepelъ пе́пелp'ép'el пе́пелpépel popel popiół pepeo pepẹ́l пепелpepel
to burn *gorěti, *paliti горе́ть, пыла́тьgor'ét', pylát' горя́, паля́gorjá, paljá hořet palić, arch. gorzeć goreti/goriti gorẹ́ti да гориda gori
way *pǫ̃tь m. i (b) путьput' пътpǝt pout' (fem.)[table 37] droga, (arch. pątnik [table 38]) OPl. pąć pȗt (púta)pũt (pũta) pǫ́t патpat
mountain *gorà fem. ā (c) гора́gorá гора́, планинаgorá[table 39], planina hora góra gòra (gȍru), planinagorȁ (gȍru) góra гора, планинаgora, planina
red *čьrmьnъ adj. o č'er'emnój/č'er'ómnyj (dial.)[table 40] червеноčerveno čermný/črmný (Kott) (dial. czermny) crveno črmljen црвеноcrveno
red *čьrv(j)enъ adj. o č'er'evl'onyj (obs.)[table 41] черве́нčervén červený czerwony, czerwień cr̀ven rdeč црвен/но/на/ниcrven/no/na/ni
green *zelènъ adj. o (b) зелёныйz'el'ónyj зеле́нzelén zelený zielony, zieleń zèlen, zelèna, zelènozelẽn, zelenȁ, zelenȍ zelèn, zeléna зелен/но/на/ниzelen/no/na/ni
yellow *žьltъ adj. o жёлтыйž'óltyj /žóltyj/ жълтžǝlt žlutý żółty, żółć, żółcień žȗt, f. žútažȗt, f. žūtȁ, n. žȗto rumén, žȏłt, žółta жолт/то/та/тиżolt/то/та/ти
white *bělъ бе́лыйb'élyj бялbjal bílý biały, biel b(ij)eli bẹ́l бел/о/а/иbel/о/а/и
black *čьrnъ чёрныйč'órnyj че́ренčéren černý czarny, czerń crn črn црн/о/а/иcrn/о/а/и
night *noktь ночьnoč' нощnošt noc noc noć nọ̑č ноќnokj
day *dьnь деньd'en' денden den dzień dan (dana) dan (dnẹ́, dnẹ́va) денden
year *godъ, *rokъ годgod годи́наgodína rok rok(pl.lata), godzina[table 42] godina lẹ́to годинаgodina
warm *teplъ, *toplъ тёплыйt'óplyj то́плоtóplo teplý ciepły topao toplo топлоtoplo
cool, cold *xoldьnъ adj. o (c) холо́дныйxolódnyj хла́д/ен(но/на/ни), студен(о/а/и)xlád/en (no/na/ni), studen(o/a/i) chladný chłodny hládanhlå̑dan hládǝn ладноladno
full *pьlnъ по́лныйpólnyj пъ́ленpǝ́len plný pełny, pełen pun pọ̑łn полнpoln
new *novъ но́выйnóvyj новnov nový nowy nov nov новnov
old *starъ ста́рыйstáryj старstar starý stary star star старstar
good *dobrъ хоро́ший, добрыйxoróš'ij, dobryj добъ́рdobǝ́r dobrý dobry dobar dọ̑ber добар, доброdobar, dobro
bad *zъlъ adj. o злойzloj; zol, zla, zlo[table 43] лош, зълloš, зǝ́л zlý zły zȁo, zlȁ, zlȍ zli, zlà, zlo лош, зол, злаloš, zol, zla
rotten *gnjilъ гнило́йgn'ilój гнилgnil shnilý zgniły truo gnil гнилgnil
dirty гря́зныйgr'áznyj мръ́сенmrǝ́sen špinavý brudny prljav umázan валканоvalkan
straight *prostъ, *pravъ прямо́йpr'amój правprav přímý prosty; prawy[table 44], równy[table 45] prav raven прав, раменprav, ramen
round *krǫglъ кру́глыйkrúglyj кръ́гълkrǝ́gǝl kulatý / okrouhlý krągły/okrągły okrugao okrọ̑gel кружно, округлоkružno, okruglo
sharp *ostrъ о́стрыйóstryj о́стърóstǝr ostrý ostry oštar ọ̑stǝr остроostro
dull *tǫpъ тупо́йtupój тъпtup tupý tępy tup tọ̑p тапоtapo
smooth *gladъkъ гла́дкий, ро́вныйgládk'ij, róvnyj гла́дък, ра́венgládǝk, ráven hladký gładki gladak gladek мазноmazno
wet *mokrъ мо́крыйmókryj мо́кърmókǝr mokrý mokry mokar mọ̑ker мокроmokro
dry *suxъ сухо́йsuxój сухsux suchý suchy suh/suv suh сувоsuvo
correct пра́вильныйpráv'il'nyj пра́виленprávilen správný poprawny, właściwy, prawilny(slang) pravilan pravílen правилно, точноpravilno, točno
near *blizъ бли́зкийbl'ízk'ij бли́зъкblízǝk blízký bliski blizak blizu близу, блискоblizu, blisko
far *dalekъ далёкийdal'ók'ij дале́ченdaléčen daleký daleki dalek daleč, daljen далекуdaleku
right *pravъ пра́выйprávyj де́сенdésen pravý prawy desni dẹ́sǝn десноdesno
left *lěvъ ле́выйlévyj лявljav levý lewy l(ij)evi lẹ́vi левоlevo
at *po, *u prep./pref. при, уpr'i, u при, у, наpri, u, na při, u przy, u u; u- pri кajkaj
in(to) *vъ(n) prep. вv; vn- вv v; v(n)- w(e); wn- u; va- v вv
with *sъ(n) сs с(със)s(sǝs) s z s(a) s, z соso
and (j)ь, *a и, аi, a и, аi, a a, i i, a i, a in и, аi, a
if *(j)ako е́слиjésl'i ако́akó jestli jeśli, jeżeli, jak(coll.) ako, ukoliko če, ko акоako
because *dělja, *dьlja, děljьma потому́ чтоpotomú čto /što/ защо́тоzaštóto protože bo, dlatego że, ponieważ, za to[table 46], temu, że(coll. or dial.), przeto, że(arch. zato (što, jer) zatọ̑, zatọ̑ ker затоа што, заштоzatoa što, zašto
name *(j)ьmę и́мяím'a и́меíme jméno imię, arch. miano ime imẹ́ имеime
  1. "adder"
  2. "venomous snake, adder"
  3. "sheepskin coat"
  4. "tuft of hair"
  5. "braid, plait"
  6. "braid, mane"
  7. "carcass"
  8. "back"
  9. "arm(limb)"
  10. "entrails, eggs"
  11. "pant, gasp"
  12. "manage"; "know" (obs.)
  13. "to smell", transitive
  14. "to smell, intransitive"
  15. "hunt, chase, prowl, course"
  16. "hunt, fish, catch, snare"
  17. "cut, slice, chop"
  18. "cut, mow, trim, shear"
  19. "split, divide, separate, share, distribute"
  20. "split (up), (divide up), disunite, pull apart, separate, parcel, give away, share, distribute, provide, disperse"
  21. "push"
  22. "stab, spike, prick, butt"
  23. "scratch, scrape, irritate, rub"
  24. "scratch, scrape, rasp, scrub, grate, scribble"
  25. "comb, brush"
  26. "to rummage, to dig"
  27. "spit, sputter"
  28. "wallow"
  29. "bring back"
  30. "to squeeze(mainly clothes)from water"
  31. "to wash clothes"
  32. "to drag"
  33. "to push f.ex. a button"
  34. "to push f.ex. steam"
  35. "babble, coo"
  36. "to crow, to sound like a rooster"
  37. "pilgrimage, journey"
  38. "pilgrim"
  39. "woods"
  40. "red-haired, ginger"
  41. "dark red"
  42. "hour"
  43. "angry"
  44. "righteous"
  45. "even"
  46. "for that")

Conventions in the table

  • Common Slavic accents follow Chakavian conventions: ã (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable).
  • The accent pattern (a, b or c) of Common Slavic nouns, verbs and adjectives is indicated. These patterns are as follows: a = consistent root accent; b = predominant suffix accent; c = mobile accent.
  • Nouns are given in the nominative singular; a form in parentheses is genitive singular except as indicated (acc. = accusative singular, pl. = nominative plural).
  • Verbs are given in the infinitive (but the first singular present in Bulgarian, which has no infinitives). A form in parentheses is first singular present except as indicated (2sg. = second singular, 3sg. = third singular). A second form in parentheses is third singular present.
  • When multiple forms of an adjective are given, the order is masculine, feminine, neuter.
  • Chakavian forms are given in the Vrgada dialect except as indicated (Novi = Novi dialect, Orb. = Orbanići dialect).

Transcription of Russian and Bulgarian

Transcription of Bulgarian follows the standard conventions for academic transliteration of Cyrillic, with the exception that Cyrillic ъ is represented as ǝ instead of ă for ease of reading, particularly when combined with a stress mark (ǝ́ instead of ). This is a one-to-one transliteration that directly represents the spelling of Cyrillic. This transliteration also represents Bulgarian phonology quite well (unlike the situation in Russian).

Transcription of Russian is based on the same standard, but deviates from it in order to consistently represent palatalization (always written with a following apostrophe, e.g. l', n', t', v') and the phoneme /j/ (always written j), both of which are spelled in multiple ways in Cyrillic. The following indicates how to convert between the two:

Cyrillic lettersLetter classAcademic transliterationThis article's transcription
а э ы о уNon-palatal vowels a è y o ua e y o u
я е и ё юPalatal vowels ja e i ë juIf following a consonant letter, a e i o u with preceding apostrophe ('); elsewhere, ja je ji jo ju.
й ўSemivowels j ŭsame
ьSoft sign 'same
ъHard sign ''not written
щA consonant sign ščšš'

The result is that this article's transcription is almost directly phonemic, making it significantly easier for readers not familiar with the complications of Cyrillic spelling. Note that the transcription used here continues the standard practice of representing the Cyrillic letters ы и as y i, although they are normally considered allophones of each other. This is because the pronunciation of the two letters is significantly different, and Russian ы normally continues Common Slavic *y [ɨ], which was a separate phoneme.

The letter щ is conventionally written št in Bulgarian, šč in Russian. This article writes šš' in Russian to reflect the modern pronunciation [ɕɕ].

Both transcriptions indicate stress with an acute accent (á é í ó ú ý ǝ́). Stress is indicated in Cyrillic in the same fashion, except with the letter ё, which is always stressed.

Pronunciation

Capsule summary of Russian pronunciation

The transcription used in this article is morphophonemic rather than strictly phonemic, i.e. it writes the underlying phonemes rather than the phonemes actually heard when pronounced. The difference occurs particularly in the representation of unstressed vowels, where multiple underlying phonemes merge. For example, underlying e and i merge into the same sound when unstressed, but the difference is revealed in related forms based on the same root: e.g. z'eml'á [zʲɪmˈlʲæ] "land" has accusative z'éml'u [ˈzʲemlʲʉ], but z'imá [zʲɪˈma] "winter" has accusative z'ímu [ˈzʲimu]. When the transcription (which is derived from the spelling) disagrees with the actual morphophonemic pronunciation, the latter is indicated specially, e.g. čto /što/; š'it' /šyt'/; ž'óltyj /žóltyj/; ž'ená /žená/ [ʐɨˈna]; sólnc'e /sónce/ [ˈsont͡sə]. This occurs mostly with the letters š, ž, c, which are normally written palatal but pronounced non-palatal; but it is also due to occasional assimilations. Note that the rules for unstressed vowels still need to be applied (see below).

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • š [ʂ], ž [ʐ] and c [t͡s] are never palatal, while č [t͡ɕ] and šš [ɕɕ] are always palatal, regardless of spelling.
  • y [ɨ]: allophone of i [i] after non-palatal consonants, but written differently by convention. Written i sounds as y after š, ž, c, regardless of whether indicated as palatal in the spelling: ž'it [ʐɨtʲ] "to live".
  • Vowel mergers in unstressed syllables are extensive, but not written.
    • After palatal, vowels a, o, e, i all merge as [ɪ]: t'až'ólyj [tʲɪˈʐolɨj] "heavy", v'el'ík'ij [vʲɪˈlʲikʲɪj] "big".
    • After non-palatal, vowels a and o merge as [ɐ] directly before the stress and absolutely word-initially, [ə] elsewhere: molokó [məlɐˈko] "milk", sobáka [sɐˈbakə] "dog", č'elov'ék [t͡ɕɪlɐˈvʲek] "man (human)".
    • After non-palatal, vowels e and i/y merge as [ɨ]: ž'ená [ʐɨˈna].
    • Exception: Absolutely word-finally after a palatal, e, i merge as [ɪ] but a, o merge as [ə]: s'ém'a [ˈsʲemʲə] "seed".
  • Obstruents are devoiced word-finally, and agree in voicing in a cluster before another obstruent: muž [muʂ] "husband", vs'o [fsʲɵ] "everything", vokzál [vɐɡˈzal] "railway station". But v does not trigger voicing of preceding obstruent, nor is it devoiced.
  • The reflexive suffix -s'a and reflexive infinitive -t'-s'a are pronounced without palatalization, i.e. as if written -sa and -t-sa.

Capsule summary of Bulgarian pronunciation

  • á, é, í etc. indicates stress.
  • Stressed ǝ is actually [ɤ]; unstressed a and ǝ tend to merge as [ɐ].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian.

Capsule summary of Czech pronunciation

  • á, é, í etc. indicates vowel length.
  • ů [uː] < . ou [oʊ̯] < .
  • h [ɦ], ch [x].
  • č [tʃ], š [ʃ], ž [ʒ], ř [r̝] (a palatal fricative trill, sounding a bit like [rʑ]).
  • ď [ɟ], ť [c], ň [ɲ]. Also indicated by d, t, n before i, í or ě.
  • y = i but indicates normal rather than palatal pronunciation after d t n.
  • ě = short e but signals palatal nature of previous consonant: dě, tě, ně = ďe, ťe, ňe; vě, fě, bě, pě = vje, fje, bje, pje; = mňe.
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian. ř after obstruent is itself devoiced rather than trigger voicing: přímý [pr̝̊iːmiː] "straight".

Capsule summary of Slovak pronunciation

Capsule summary of Polish pronunciation

  • Retroflex consonants: sz [ʂ], cz [t͡ʂ], ż [ʐ], rz [ʐ] < (as in Czech), [d͡ʐ].
  • Alveolopalatal consonants: ś or si [ɕ], ć or ci [t͡ɕ], ź or zi [ʑ], or dzi [d͡ʑ], ń or ni [ɲ].
  • All consonants are palatalized before i. Note that alveolar s, z, n become alveolopalatal when palatalized, absorbing the i before another vowel: chodzić [ˈxɔd͡ʑit͡ɕ] "to walk", siedzieć [ˈɕɛd͡ʑɛt͡ɕ] "to sit".
  • h or ch [x], w [v], ł [w].
  • y [ɨ], ó [u] < *oː, ę [ɛ̃], ą [ɔ̃].
  • Obstruent voicing/devoicing as in Russian and Czech. However, w and rz do not voice a preceding voiceless obstruent, but instead are devoiced: kwiat [kfʲat] "flower", przyjść [pʂɨjɕt͡ɕ] "to come" < *prʲijtʲ (cf. Russian pr'ijt'í).

Capsule summary of Serbo-Croatian pronunciation

  • Accents: á (long rising), à (short rising), ȃ (long falling), ȁ (short falling), ā (length in unstressed syllable), ã (long rising in Chakavian dialect = Common Slavic neoacute).
  • š [ʃ], č [tʃ], ž [ʒ], [dʒ], ć [tɕ], đ [dʑ], nj [ɲ], lj [ʎ].
  • Russian-style obstruent voicing/devoicing does not occur.

Dialectal differentiation

After the three palatalizations of Proto-Slavic, dialectal variation became more apparent. Some dialects (such as Proto-East Slavic), applied the second regressive palatalization across an intervening *v.[1]

  • Russian: *gwojzda > *gwězda > zvězda > [zʲvʲɪˈzda] ('star')
  • Polish: *gwojzda > *gwězda > gwiazda > [ˈɡvʲazda] ('star')

Also, the realization of the palatalizations' sibilants varied a little amongst dialects. Belić (1921) argues that the phonetic character of the palatalizations was uniform throughout Common Slavic and that West Slavic languages developed *š later on by analogy.[2] In all dialects (except for Lechitic), [dz] was deaffricated to [z]:[1]

  • Ukrainian: *zvizda> z'vizda; and zyrka/z'irka> Cf. Pol.: gwiazda-> GV/ZV + I + ZD; Z'/Z + Y/I + R + K +A ( zIr > vision).

The final cutoff point for the Proto-Slavic period was the change of *ě to *a after palatal consonants and *j, which then created *ča/*ka contrasts.[3] This, and the shortening and elision of weak yers (*ь/ĭ and *ъ/ŭ) (see Havlík's law) that created newly formed closed syllables[4] ended the period of syllabic synharmony characteristic of Common Slavic.

For many Common Slavic dialects—including most of West Slavic, all but the northernmost portions of East Slavic, and some western parts of South Slavic— *g lenited from a voiced velar plosive to a voiced velar fricative ([ɡ] > [ɣ]). Because this change was not universal and because it did not occur in a number of East Slavic dialects (such as Belarusian and South Russian) until after the application of Havlík's law, Shevelov (1977) calls into question early projections of this change and postulates three independent instigations of lenition, dating the earliest to before 900 AD and the latest to the early thirteenth century.[5]

Because the reflexes for the nasal vowels *ę and *ǫ differ so widely, it's very likely that their phonetic value in Late Proto-Slavic was not uniform.[6]

See also

References

  1. Channon (1971:9)
  2. Belić (1921:31)
  3. Channon (1971:12)
  4. Bethin (1997:13)
  5. Shevelov (1977:137, 145)
  6. Schenkdar (2002:74)

Bibliography

  • Belić, Aleksandar (1921), "Најмлађа (Трећа) Промена Задњенепчаних Сугласника k, g и h у Прасловенском Језику", Јужнословенски Филолог, II: 18–39
  • Bethin, Christina Yurkiw (1998), Slavic Prosody: Language Change and Phonological Theory, Cambridge University Press, ISBN 0-521-59148-1
  • Channon, Robert (1972), On the Place of the Progressive Palatalization of Velars in the Relative Chronology of Slavic, The Hague: Mouton
  • Lehr-Spławiński, Tadeusz (1957), "Z dziejów języka prasłowiańskiego (Urywek z większej całości)", Езиковедски Изследвания В Чест На Академик Стефан Младенов, Sofia
  • Schenkar, Alexander M. (2002), "Proto-Slavonic", in Comrie, Bernard; Corbett, Greville. G. (eds.), The Slavonic Languages, London: Routledge, pp. 60–124, ISBN 0-415-28078-8
  • Shevelov, George Y. (1977), "On the Chronology of h and the New g in Ukrainian", Harvard Ukrainian Studies (PDF), vol 1, Cambridge: Harvard Ukrainian Research Institute, pp. 137–52, archived from the original (PDF) on 2008-10-31
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.